"K priemerným cenám potravín v únii sa však postupne približujeme,
nakoľko vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku
lacnejšie ako v EÚ už iba o 5 %. U našich susedov z V4, teda v Českej
republike, Maďarsku a Poľsku nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako
u nás, a to o 6 %, 11 % a 24 %," vyčíslila analytička s odvolaním sa na údaje Eurostatu za rok 2021.
Podčiarkla, že potraviny na Slovensku v tomto roku výrazne dražejú. "Za
prvých deväť mesiacov roka 2022 dosiahla priemerná inflácia u potravín
15,7 %, v septembri sme si za potraviny a nealkoholické nápoje
priplácali dokonca až 23,3 %. Najvýraznejšie sa smerom nahor prepisovali
cenovky pri olejoch a tukoch, chlebe a pečive, mliečnych výrobkoch a
mäse," priblížila.
Poznamenala, že na Slovensku má síce prístup k potravinám drvivá väčšina
Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre
takmer 12 % (634.000) obyvateľov. Tento problém sa podľa Sadovskej
najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného
dospelého s maloletými deťmi. "Aj v tomto prípade za priemerom EÚ
zaostávame, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo
jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov," uviedla analytička.
Upozornila, že kým niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú. "Z
celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá približne 100 kilogramov
(kg) potravinového odpadu, teda 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten
vzniká predovšetkým v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo,
ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného
jedla, ale aj o nerozbalené potraviny," priblížila s tým, že plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou pre naše peňaženky. "Odhadujeme,
že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či
potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur," dodala analytička.